Priesaková voda je podľa odborníka „krvným obrazom skládky“. Jej množstvo a zloženie ukazujú, čo sa v skládke deje, no na Slovensku stále chýba systematickejší prístup k monitorovaniu jej objemu a kvality. V čase, keď sa čoraz viac hovorí o nedostatku vody a potrebe chrániť každý vodný zdroj, zostáva mimo pozornosti voda, ktorá vzniká ako dôsledok zrážok pretekajúcich cez teleso skládky.
Slovensko má za sebou mimoriadne teplé a suché leto. Podľa údajov SHMÚ bolo leto 2026 na Slovensku tretie najteplejšie od roku 1931. Výrazné až extrémne sucho sa objavilo až na 90 percentách územia. Aj preto je Svetový deň monitorovania vody príležitosťou pozrieť sa na vodu nielen ako na zdroj, ktorý potrebujeme chrániť, ale aj na vodu, ktorá vzniká ako dôsledok ľudskej činnosti. Jedným z takýchto špecifických zdrojov sú priesakové vody zo skládok odpadov.
Krvný obraz skládky
Priesaková voda vzniká predovšetkým pôsobením zrážok, ktoré prechádzajú telesom skládky a pri tom sa dostávajú do kontaktu s uloženým odpadom. Jej zloženie preto nie je stabilné a medzi jednotlivými skládkami sa môže výrazne líšiť. „Zloženie priesakovej vody je doslova krvným obrazom skládky. Odráža jej vek, štádium rozkladu aj typ uloženého materiálu. Dlhodobé sledovanie zmien pritom môže upozorniť na anomálie, ktoré signalizujú zmenu kvality ukladaného odpadu alebo problém v samotnom telese skládky,“ hovorí Róbert Láska, špecialista na životné prostredie so zameraním na odpadové hospodárstvo a udržateľný rozvoj zo spoločnosti Slovak Eco Treatment.
Podľa jeho skúseností sa nedajú jednoducho stanoviť univerzálne parametre pre všetky skládky. Rozdiely v zložení priesakových vôd ovplyvňuje vek a technické riešenie skládky, množstvo zrážok, spôsob prekrytia či tesnenia, ale predovšetkým samotný odpad. „Neexistujú dve skládky s rovnakými hodnotami priesakovej vody. Jej zloženie sa môže meniť prakticky s každým zvozovým autom, pretože komunálny odpad je mimoriadne pestrý. Práve preto má význam sledovať tieto zmeny dlhodobo, nie iba prostredníctvom jednotlivých izolovaných meraní,“ dodáva R. Láska.
Koľko vody by na skládke malo vzniknúť?
Jednou z otázok je aj vodná bilancia skládok. Ak na určitú plochu skládky spadne konkrétne množstvo zrážok, časť vody sa odparí, časť zadrží samotný materiál a časť sa môže premeniť na priesakovú vodu. Z týchto údajov sa dá vytvoriť referenčný model očakávaného množstva. „Ak prepojíme údaje o zrážkach, aktívnej ploche skládky, odpare a retenčnom objeme, vieme vytvoriť referenčný bilančný model. Ak potom očakávané množstvo vody na skládke nesedí s tým, čo bolo reálne zachytené, vyvezené alebo vyčistené, je to signál, ktorý si zaslúži pozornosť,“ vysvetľuje odborník. Takýto systém by mohol priniesť lepšiu kontrolu nad tým, koľko priesakovej vody na konkrétnej skládke vzniká a ako sa s ňou následne nakladá. Zároveň by poskytol porovnateľnejšie údaje pre kontrolné orgány aj samotných prevádzkovateľov.
Pomoc aj pri rekultivácii skládok
Nestačí však len sledovať jednotlivé vzorky. Dlhodobejšie a systematickejšie dáta by mohli pomôcť nielen pri kontrole, ale aj pri praktickom plánovaní nakladania s priesakovou vodou. „Ak máme k dispozícii dlhodobé údaje o množstve a zložení priesakových vôd, dokážeme lepšie dimenzovať kapacity čistiacich technológií, plánovať obdobia so zvýšenými zrážkami a vyhodnocovať environmentálne riziká. Takéto dáta môžu byť užitočné aj pri plánovaní uzatvárania a rekultivácie skládok,“ hovorí R. Láska. Pri priesakových vodách by sa podľa odborníka mala odborná diskusia posunúť od jednorazových odberov k priebežnému monitoringu vybraných parametrov. Technológie dnes umožňujú online sledovať napríklad prietok, hladinu, pH či vodivosť. Takéto údaje by mohli poskytnúť aktuálnejší obraz o tom, čo sa v konkrétnej skládke deje a zároveň vytvoriť základ pre lepšie rozhodovanie o ďalšom nakladaní s priesakovou vodou. „Potrebujeme sa pozerať na priesakovú vodu ako na dátový zdroj, nie iba ako na odpad, ktorého sa treba zbaviť. Ak vieme, koľko jej vzniká a ako sa mení jej zloženie, máme omnoho lepšiu predstavu o tom, čo sa v skládke deje a aké riešenie čistenia je potrebné,“ uzatvára Róbert Láska zo spoločnosti Slovak Eco Treatment.
Práve kvalitné dáta môžu byť dôležité aj v čase, keď Slovensko čoraz častejšie čelí obdobiam sucha a nedostatku vody. Ak budeme vedieť presnejšie určiť, koľko priesakovej vody vzniká, aké má zloženie a akým spôsobom ju možno bezpečne upraviť, môžeme lepšie plánovať aj jej ďalšie využitie. Po odbornom vyčistení môže v prípadoch, kde to umožní jej kvalita a príslušné pravidlá, slúžiť napríklad na kropenie ciest a spevnených plôch, údržbu zelene, chladenie strojov, umývanie hál či ďalšie technické účely. Aj preto má zmysel vedieť nielen to, aká voda sa na skládke nachádza, ale aj koľko jej je a čo s ňou dokážeme bezpečne urobiť.
Foto: Slovak Eco
