V Čičmianskej mokradi pohrabali pokosenú biomasu a drevnú hmotu spracovali na približne 1 200 litrov biouhlia. Kvapka Rajeckej doliny dokončila aj dve dôležité realizácie v Piskovej doline a na riečke Rybná. 

Európa má za sebou ďalšie mimoriadne suché leto a Slovensko nebolo výnimkou. Nedostatok zrážok a vysoké teploty sa v lete 2026 podpísali pod výrazné až extrémne pôdne sucho, ktoré na jeho vrchole zasiahlo podľa SHMÚ až 90 % územia Slovenska. Práve v takýchto rokoch sa ešte naliehavejšie ukazuje, aké dôležité je pomáhať vode, aby z krajiny rýchlo neodtekala, ale zostávala v nej čo najdlhšie. 

Práve o to sa už päť rokov stará nezisková organizácia Kvapka Rajeckej doliny, zložená z odborníkov na revitalizáciu krajiny. Už niekoľko rokov pracuje na mapovaní stavu krajiny v jedinečnej slovenskej prírode a navrhuje a realizuje vodozádržné opatrenia. 

“Spoločne s odborníkmi a partnermi sme aj tento rok pokračovali v starostlivosti o miestnu krajinu a realizovali kroky, ktoré pomáhajú vode zostať tam, kde je najviac potrebná. Dokončili sme dve dôležité realizácie v Piskovej doline a na riečke Rybná a zároveň pokračujeme v obnove Čičmianskej mokrade,” vymenováva Jan Husák environmentalista Kvapky Rajeckej doliny, ktorá vznikla z iniciatívy rodinnej nápojárskej spoločnosti Kofola ČeskoSlovensko. 

Čičmianska mokraď pod drobnohľadom

V máji bol opakovane zrealizovaný botanický prieskum v oblasti Čičmianskej mokrade a tiež orientačný monitoring výskytu obojživelníkov. „Prieskumy nám pomáhajú vyhodnotiť, ako sa lokalita po obnove mení a aký prínos bude mať revitalizácia pre túto cennú lokalitu v ďalších rokoch,“ hovorí Aneta Valasová, riaditeľka organizácie Kvapka Rajeckej doliny. 

Niektoré typy vodozádržných opatrení, ako napríklad jama-hrádza-jama pri obnove vsakovania vody na zhutnených lesných cestách, vyžadujú ťažké mechanizmy, ale pri obnove mokradí sú potrebné najmä ľudské ruky. Preto Kvapka zorganizovala ďalšiu dobrovoľnícku brigádu a v piatok 25. a v sobotu 26. septembra 2026 prispelo k premene Čičmianskej mokrade k lepšiemu 40 dobrovoľníkov. Čakala ich práca v teréne, ktorá má zmysel. Od hrabania pokosenej trávy cez spracovanie drevnej hmoty na biouhlie (angl. biochar) až po prípravu úkrytov pre obojživelníkov.

„Čičmianska mokraď sa tak postupne vracia k svojej prirodzenej vodozádržnej funkcii v ekosystéme Rajeckej doliny. Výsledkom dobrovoľníckej brigády je však aj 6 sudov, teda približne 1 200 litrov biouhlia. To vzniklo zuhoľnatením náletových drevín z vyčistenej Čičmianskej mokrade. Môže sa pridávať do pôdy či kompostu, kde pomáha zadržiavať vodu a živiny a zlepšovať vlastnosti pôdy. Veľké poďakovanie patrí Kryštofovi Chytrému, ktorý za nami prišiel aj s rodinou z južnej Moravy a celý proces výroby biouhlia nám nielen vysvetlil, ale najmä prakticky ukázal. Ďakujeme aj priateľom z BROZ Slovensko, zamestnancom Kofoly, Žilinského samosprávneho kraja, CHKO Strážovské vrchy, obci Čičmany a samozrejme všetkým ostatným, ktorí priložili ruku k dielu. Zvlášť nás potešila účasť stredoškolských študentov. Je skvelé vidieť, že do podobných dobrovoľníckych akcií sa zapája aj mladšia generácia,“ hovorí Jan Husák a avizuje aj pokračovanie prác na Čičmianskej mokradi, vrátane ďalšej dobrovoľníckej brigády v najbližších týždňoch.      

Úpravy v Piskovej doline pomôžu zadržať vodu

Počas jarných mesiacov sa podarilo dokončiť aj niekoľkoročnú komplexnú úpravu lesnej pôdy a cestnej siete v Piskovej doline. „Výsledkom je sústava terénnych vĺn, zvodníc a ďalších infiltračných prvkov, ktoré pomáhajú spomaľovať odtok vody, obmedzovať eróziu a rozvádzať vodu do okolitej krajiny,“ dodáva Husák.

Projekt bol odovzdaný zástupcom Urbariátu Fačkov, ktorí jeho výsledok hodnotili veľmi pozitívne: „Zavedenie protieróznych a infiltračných opatrení v Piskovej doline úspešne spomalilo odtok vody a zastavilo poškodzovanie našich lesných ciest prívalovými dažďami. Veľmi ma teší, že sa nám popri zadržaní dažďovej vody v krajine podarilo zachovať aj bezproblémový prístup do doliny a možnosť v lese naďalej normálne hospodáriť. Na základe týchto dobrých výsledkov radi s organizáciou Kvapka nadviažeme spoluprácu aj v budúcnosti všade tam, kde to bude mať zmysel,“ povedal Jozef Panák, predseda Urbárskeho spolumajiteľstva Fačkov.

Starosta obce Fačkov, Rastislav Hollý, k projektu dodáva: „Naša obec spolupracuje s organizáciou Kvapka už niekoľko rokov a teší ma, že sa nám podarilo úspešne dokončiť revitalizáciu Piskovej doliny. Tento projekt je názorným príkladom toho, ako sa dá prostredníctvom nekomplikovaných vodozádržných opatrení efektívne zmierňovať sucho, úbytok podzemných vôd i následky prívalových dažďov. Súčasne môže slúžiť ako inšpirácia pre ostatné samosprávy a subjekty pôsobiace v lesnom hospodárstve.“

Obnova riečky Rybná je tiež úspešne na konci 

Ďalším projektom, ktorý Kvapka dokončila v júni, bola ukážková revitalizácia riečky Rybná. „Navrhnuté opatrenia pracujú s prirodzeným charakterom toku a pomáhajú spomaľovať prúdenie vody, podporovať jej prirodzené rozliatie do krajiny a vytvárať pestrejšie prostredie pre ryby aj ďalšie vodné organizmy,” vysvetľuje Husák.

O dôležitosti vody sa učí aj najmladšia generácia

Kvapka Rajeckej doliny sa okrem konkrétnych projektov v krajine venuje aj vzdelávaniu. Na konci júna preto pripravila environmentálny program pre žiakov ZŠ Rajecká Lesná, ktorého sa zúčastnila väčšina ročníkov školy.

Deti sa dozvedeli viac o význame vody v krajine, fungovaní mokradí aj o tom, ako konkrétne aktivity Kvapky pomáhajú prírode v Rajeckej doline. Súčasťou návštevy bolo aj umiestnenie hmyzieho hotelu do školskej záhrady v spolupráci so značkou Rajec. “Ukázať najmladšej generácii, prečo má zmysel starať sa o vodu a krajinu, je totiž rovnako dôležité ako samotné projekty v teréne,” uzatvára Aneta Valasová. 

O Kvapke Rajeckej doliny

Kvapka Rajeckej doliny vznikla v roku 2021 z iniciatívy spoločnosti Kofola ČeskoSlovensko. Združuje odborníkov na revitalizáciu krajiny a realizáciu vodozádržných opatrení. Jej cieľom je zachovať v Rajeckej doline zdravú a pestrú krajinu a prostredníctvom inovatívnych metód prispievať k prirodzenej obnove zásob vody. V spolupráci s miestnou samosprávou, vlastníkmi pozemkov a ďalšími partnermi sa venuje obnove poškodenej lesnej pôdy, vytváraniu a starostlivosti o mokrade, výskumu aj osvete.