- Najcitovanejšie médium je startitup.sk, citované v ChatGPT, Claude a Perplexity v 100 z 900 odpovedí (11,1 %). Nasledujú pravda.sk s 82 a sita.sk so 77 odpoveďami.
- ChatGPT médiá takmer necituje. Spravodajské a sektorové weby majú len 4,2 % jeho citácií. Viac ako polovica patrí webom firiem (53,5 %) a takmer tretina štátnym webom (30,0 %). Pri Claudovi pripadá na médiá 35,3 % citácií, pri Perplexity 27,8 %.
- Každý model má iného mediálneho lídra. Claude cituje startitup.sk v 18 % odpovedí, ChatGPT ani raz. Perplexity najčastejšie siaha po pravda.sk a sita.sk, každú cituje v 16 % odpovedí. Najcitovanejšie médium ChatGPT, stvr.sk, sa objaví len v 3 % jeho odpovedí.
- Do odpovedí sa médiá dostávajú správami, nie rebríčkami. Správy tvoria 56 % citácií mediálnych článkov. Ani pri otázkach, kde človek chce odporúčanie, nemajú rebríčky viac ako 16 % a spolu s porovnaniami 33 %.
Ktoré médiá AI cituje najčastejšie
Analytici New School Communications položili trom modelom umelej inteligencie 60 otázok z dvanástich biznisových sektorov, od hypoték cez poistenie až po gastronómiu. Každú otázku zopakovali päťkrát a sledovali, na ktoré weby sa modely v odpovediach odvolávajú.
Medzi médiami vedie startitup.sk, ktorý sa objavil v 11,1 % zo všetkých 900 odpovedí. Za ním nasledujú pravda.sk s 9,1 % a tlačová agentúra SITA s 8,6 %. Do TOP 10 sa ďalej dostali sme.sk, zoznam.sk, aktuality.sk, teraz.sk, sektorový finsider.sk, stvr.sk a azet.sk.
„Najväčšie médium nemá v odpovediach AI automaticky prednosť. Model hľadá článok, ktorý odpovedá na konkrétnu otázku používateľa. Aj preto sa do TOP 10 dostali obe tlačové agentúry a sektorový finsider.sk,“ hovorí Krištof Remper, dátový analytik v New School Communications.
ChatGPT sa opiera o firmy a štát, nie o médiá
Najväčšie rozdiely sú medzi samotnými modelmi. ChatGPT, ktorý je na slovenskom trhu najpopulárnejším nástrojom, pripisuje médiám len 4,2 % citácií. Pri Claudovi je to 35,3 % a pri Perplexity 27,8 %.
Pri ChatGPT sa to opakuje vo všetkých sektoroch. Najviac priestoru dáva médiám v poistení a v cestovaní, kde tvoria zhruba desatinu jeho citácií. V energiách pre domácnosť a v gastronómii necitoval ani jedno médium. V energiách sa opiera o štátne a európske weby, ktoré tam majú takmer dve tretiny citácií, v gastronómii o weby firiem s viac ako tromi štvrtinami.
„Pre značku to znamená, že jeden mediálny výstup nemá rovnakú hodnotu vo všetkých modeloch. Článok, ktorý Claude alebo Perplexity ochotne citujú, sa k používateľom ChatGPT vôbec nemusí dostať. Tam má väčšiu šancu obsah na vlastnom webe firmy,“ dodáva Gabriel Tóth, zakladateľ a CEO New School Communications.
Čo môžu urobiť redakcie
Či sa médium objaví v odpovedi AI, nie je náhoda. Redakcie majú v rukách tri veci, ktoré o tom spolurozhodujú.
V prvom rade ide o dôveryhodnosť obsahu. Google hodnotí kvalitu obsahu podľa zásad E-E-A-T, teda skúsenosti, odbornosti, autority a dôveryhodnosti (Experience, Expertise, Authoritativeness, Trustworthiness). Tie isté signály sa oplatí posilňovať aj kvôli AI. Príkladom je podpísaný autor s profilom, uvedené zdroje a dáta, dátum publikovania aj aktualizácie a jasné odlíšenie redakčného obsahu od komerčného.
Z technického hľadiska sú dôležité správne nastavenia prístupu AI botov. Súbor robots.txt určuje, ktoré LLM nástroje smú na web. Podľa septembrovej analýzy New School Communications blokovalo v čase zberu dát aspoň jeden nástroj jazykových modelov sedem zo 17 kľúčových slovenských webov. Treba pritom rozlišovať, čo sa blokuje. Zákaz nástroja GPTBot vylúči obsah z trénovania modelov, ale o citáciách v ChatGPT rozhoduje iný nástroj, OAI-SearchBot. Robots.txt navyše nie je jediná vrstva. Ochrana na úrovni servera dokáže nástroje odmietnuť aj vtedy, keď ich robots.txt púšťa, a redakcia o tom nemusí vedieť. Politika v robots.txt a v nastaveniach servera by preto mala byť zjednotená a vedome nastavená.
Technické parametre sú dôležité aj pri práci s obsahom. V optimálnom prípade je na stránke jeden nadpis H1 s titulkom článku, ktorý určuje, o čom je celý text, a medzititulky H2, ktoré kladú otázky, na ktoré text okamžite odpovedá. Modely z článkov vyberajú konkrétne pasáže, a čím jasnejšie je článok členený, tým ľahšie v ňom nájdu odpoveď.
„Dá sa to dosiahnuť a veľkosť webu nie je rozhodujúca. V šiestich z dvanástich sektorov je najcitovanejším médiom sektorový web, napríklad poistovne.sk v poistení alebo energie-portal.sk v energiách. Menší web, ktorý sa do hĺbky venuje jednej téme, môže v nej poraziť veľké spravodajské portály. Nový web však musí byť najprv zaindexovaný vo vyhľadávačoch, z ktorých modely čerpajú,“ hovorí Remper.
Biznis rozhovor je dobré PR, ale AI ho takmer necituje
Rozhovor s riaditeľom alebo zakladateľom patrí k najčastejším formátom, ktoré PR agentúry značkám odporúčajú. V odpovediach umelej inteligencie ho však takmer nevidieť. Rozhovory a publicistika majú v šiestich z dvanástich sektorov nulový podiel na citáciách mediálnych článkov. Výraznejšie sa objavujú len vo vzdelávaní, kde tvoria 19 %. Modely naopak siahajú po spravodajských správach, ktoré vedú v jedenástich sektoroch z dvanástich. Správy tvoria 56 % citácií mediálnych článkov.
„Rozhovor má stále zmysel pre reputáciu, pre čitateľov aj pre budovanie osobnej značky lídra. Ak však značka chce byť viditeľná v AI, potrebuje sa objavovať v správach. Najlepšie s vlastnými dátami, prieskumom alebo konkrétnym číslom, ktoré model môže prevziať do odpovede,“ vysvetľuje Tóth.
Na čo má prihliadať značka
Plánovanie viditeľnosti v AI sa nedá robiť plošne. Značka by mala vychádzať z vlastného sektora, pretože v každom vedie iné médium, a z modelu, ktorý jej publikum používa. Pri výbere médií sa oplatí pozrieť aj do robots.txt, či médium nástroje jazykových modelov vôbec púšťa. A namiesto ďalšieho rozhovoru zvážiť správu postavenú na dátach.
„Kto s týmito dátami pracuje už dnes, má pred konkurenciou náskok. Väčšina značiek zatiaľ meria dosah a čítanosť, no čoraz viac ľudí si informácie nečíta v článku, ale v odpovedi chatbota,“ uzatvára Tóth.
O analýze
New School Communications v októbri 2026 položila 60 otázok z dvanástich biznisových sektorov modelom ChatGPT (GPT-5.6 Luna), Claude (Sonnet 5.5) a Perplexity (Sonar). Každá otázka sa zopakovala päťkrát, spolu ide o 900 odpovedí. Merané boli predvolené modely bezplatných verzií so zapnutým vyhľadávaním na webe. Za médiá analýza považuje spravodajské a sektorové weby. Gemini v analýze nie je, pretože pri zbere dát cez API nevracia zdroje, iba presmerovacie odkazy. Celá analýza s interaktívnymi grafmi je k dispozícii TU.
Titulné foto ilustračné, zdroj: Unsplash
